Vítejte


na stránkách věnovaných světovým dějinám, trošce historie umění a genealogii rodu Salomon von Friedberg


Ve školách se učí dějiny světově nejdůležitějších událostí a chronologicky. Chápu ten účel, ale tady na těchto stránkách to máme prostě jinak. Jedete na dovolenou do zahraničí a chcete se nejdřív dozvědět dějiny oné země? Tady je najdete. Nebo jste prostě jen nadšenec do dějepisu (jako já :-D ) a klasické studium už znáte zleva doprava a zpátky? Tady si užijete.

Původně jsem chtěla sepsat dějiny všech států, o kterých bych jen dokázala najít informace, ale to už asi nezvládnu. I tak se tu dá najít pěkný soubor zemí a byla by škoda se o to nepodělit. Také berte v úvahu, že od doby kdy jsem články psala uběhla nějaká ta troška vody a tak poslední informace jsou aktuální k době sepsání. Nakonec jsem také už nezvádla jazykovou korekturu, proto prosím tolerujte gramatické chyby a překlepy.

Podklady k článkům jsem hledala na internetu. Našla jsem si vždycky všechny informace co jsem dokázala a skládala z nich příběh. Někdy to byl pěkný oříšek, když se zdroje rozcházely, připomínalo to až detektivní práci. Ale byla to i zábava. Výsledkem by měla být ucelenost a taková pravdivost informací, jaká se při popsaném postupu jen dá.


Aktualizace k 12.6.2018
Po dějinách světa a umění jsem se vrhla na dějiny vlastního původu. Po letech genealogického výzkumu mám sestavený rodokmen a sepsanou rodinnou kroniku. Kroniku zatím nemohu zveřejnit, dokuď nevyřídím všechna potřebná povolení, ale zatím alespoň jednoduchý rodokmen dávám k dispozici.


Ať se Vám zde líbí. :-)

Slovensko 2. část

4. srpna 2012 v 18:23 | Amras Tulca von Tenebrae |  Slovensko
Stredovek

Stredovek na Slovensku začína príchodom Slovanov na dnešné územie Slovenskej republiky presnejšie do oblasti podunajskej nížiny.
Veľké sťahovanie národov a príchod Slovanov na Slovensko



Príchod s Slovanov do strednej Európy je spojený s viacerými okolnosťami dejín. Tradíciou sa zaužívalo, že starí Slovania k nám prišli z východu z povodia riek Dneper, Odra, Visla, Bug. Neznamená to však, že aj územie Slovenska bolo osídľované priamo z východu. Slovanské kmene pôvodne sídlili na sever od Karpát, na východ od riek Odry a Visly a na západ od Dnepra. Na severe toto územie ohraničovali Pripjaťské močiare. Práve z tejto pravlasti sa Slovania rozptýlili, v 5-6storočí, na všetky strany. Aj napriek tomu, už koncom 4. storočia časť Slovanov spolu s Gótmi prekročili dolný Dunaj a zastavili sa na hraniciach Byzantskej ríše. Aj to , že Slovania postupovali spolu s Gótmi dokazuje , že sa naši predkovia stali súčasťou veľkého migračného pohybu(tzv. Veľkého sťahovania národov) Prvé tisícročie nášho letopočtu je poznačené veľkými migračnými pohybmi, miešaním rás a kultúr, vytváraním nových spoločenských vzťahov a tradícii. Práve Veľké sťahovanie národov patrí medzi najvýznamnejšie udalosti stredoveku.

Samova ríša (623 - 659)
Samo sa usadil natrvalo na Slovensku a zriadil s našimi slovanskými predkami prvú nad kmeňovú spoločenskú spoločnosť vojensky - obrannej povahy, ktorú postupne rozvinul do vtedajšej formy štátneho útvaru. Tento štát vošiel do dejín ako Samova ríša, alebo Samovo kráľovstvo. Centrom toho štátneho útvaru bolo územie okolo Bratislavy a Nitry.

V roku 630 opát Amandus prišiel do Samovej ríše, aby sa pokúsil slovanským obyvateľom hlásať kresťanskú náuku (to bol asi prvý pokus o obrátenie našich predkov na kresťanskú vieru). Jeho činnosť sa však nestretla s úspechom (dá sa posudzovať zo zachovanej správy, že kráľ Samo ostal pohanom- mal 12 žien, 22 synov a 15 dcér).

V roku 631 po neúspešných vyjednávaniach franský kráľ Dagobert napadol Samovu ríšu a vyplienil časť jeho územia. Ale v rozhodujúcej bitke pri Vogatisburgu zvíťazil Samo a obránil nezávislosť svojej ríše. Neskôr sa vypravil so svojím vojskom až do Durínska a napadol Frankov. Využil to vládca srbských Slovanov Dervan, povstal proti Frankom a pripojil svoje územie k Samovej ríši.

Samove vojská opätovne v roku 633-636 napadli okrajové územia Franskej ríše. Po prvých neúspechoch narazil na presilu durínskeho vojvodu Radulfa, ktorý ich porazil. Ten neskôr po porážke svojho kráľa Sigiberta zriadil svoje vojvodstvo ako samostatný štát a zmieril sa so Samom. Rok 659, kráľ Samo, ktorí vládol 35 rokov umiera. Samova ríša bola kmeňovým zväzom, spojeným silnou osobnosťou vládcu, a po jeho smrti sa rozpadla. Slovenský Slovania už neboli schopní odolávať avarskej presile, preto upadli znova pod nadvládu Avarov.

Podobizeň ako asi mohol vyzerať Samo v čase svojej najväčšej slávy



Život a kultúra Slovanov po rozpade Samovej ríše
Slovensko malo čulé obchodné styky s Byzanciou, tiež s Franskou ríšou- najmä zbrane, a so Sedmohradskom - soľ. Rozvíjala sa výroba železných nástrojov, kováčstva a kovotepectva, vzniklo nové odvetvie- kovolejárstvo(ty čo liali kovy do nádob, foriem...). Tieto techniky spracovania kovov sa uplatnili tak pri výrobe nástrojov a zbraní, ako aj v šperkárstve. Od začiatku 7. storočia sa rozširovala výroba keramiky na hrnčiarskom kruhu. V roku 796, za vlády Karola Veľkého vojská markíza Ericha a Karolovho syna, talianskeho kráľa Pipina napadli a porazili Avarov. Zmocniac sa ich hlavného mesta medzi Dunajom a Tisou. Tým oslobodili aj vtedajších Slovákov od avarskej hrozby a umožnili im vývoj najmä na juhozápade.

Vznik Nitrianskeho kniežatstva
Niekedy začiatkom 9. storočia práve vznikol nad kmeňový útvar s centrom v Nitre. Jeho hranice na západe tvorili hrebene Malých a Bielych Karpát, na juhu Dunaj a pohorie Matra. Zasahoval do Turca, Gemeru, Novohradu a do Spiša. Prvých vládcov Nitrianskeho kniežatstva nepoznáme. V roku 827-829 Salzburský arcibiskup Adalram vysvätil v Nitre na majetku kniežaťa Pribinu prvý kresťanský kostol na území Slovenska. V tom čase tu pôsobili franskí misionári, ktorí s podporou Pribinu šírili kresťanstvo, i keď sám Pribina nebol pokrstený.

Rastislavova vláda
Po nastúpení na moravský kniežací stolec Rastislav spočiatku udržiaval dobré vzťahy s Východo franskou ríšou. Budoval systém opevnení, ktoré mali v prípade franského útoku slúžiť obyvateľom ako útočisko. V auguste 855 však Ľudovít Nemec napadol s veľkým vojskom Rastislavovo Slovensko, pretože Rastislav podporil odboj Ratboda. Nepodarilo sa mu dobyť Rastislavovu pevnosť, pravdepodobne Devín, ani poraziť slovenské vojsko. Neskôr podporoval odboj Ľudovítovho syna Karolmana proti otcovi. Rastislav využil svoje spojenectvo s Karolmanom na to, aby zaútočil aj proti Pribinovi, ktorý obhajoval záujmy Ľudovíta Nemca. Rastislavove vojská vpadli na územie Blatenského kniežatstva. Pribina v roku 861 v boji s Moravanmi zahynul. Jeho kniežatstvo zdedil syn Koceľ.

Misia Konštantína a Metoda
Rastislav sa v roku 862 obrátil na byzantského cisára Mikuláša III. So žiadosťou, aby mu poslal biskupa a učiteľov, ktorí by jeho slovenskému ľudu hlásali evanjelium v jeho vlastnom jazyku. Cisár vyhovel Rastislavovej prosbe a poslal mu misiu učiteľov viery a práva na čele s bratmi Konštantínom a Metodom. Konštantín, zvaný Filozof, bol jedným z najučenejších mužov cisárskeho dvora. Pochádzal zo Solúna, ktorého okolie už bolo zaplavené usadeným slovanským obyvateľstvom, preto pravdepodobne ovládal aj tamojší slovanský dialekt. Aj jeho brat Metod, ktorý za mlada pôsobil medzi Slovanmi ako cisársky admin. úradník, mohol poznať ich hovorovú reč, ktorá však ešte nemala nijakú spisovnú formu. Slovania nemali ani svoje písmo. Preto Konštantín už v Carihrade zostavil pre Slovanov osobitnú abecedu a začal prekladať najpotrebnejšie náboženské texty do jazyka Rastislavových Slovákov.

Ukážka prvého písma Slovanov hlaholiky



Príchod byzantských vyslancov a misionárov s ich spoločníkmi na Slovensko sa datuje v roku 863.Konštantín a Metod začali hneď pôsobiť a založili prvú vysokú školu na Slovensku podľa vzoru Konštantinopolskej akadémie. Bolo to učilište na výchovu kňazov, kde vyučovali okrem teológie, hudby a gramatiky aj hlaholiku a liturgiu v domácom jazyku. Do vtedajšej slovenčiny preložili knihy z gréčtiny i z latinčiny, vybrané časti Písma svätého a hlavné texty cirkevného i rímskeho občianskeho práva.

Keďže Konštantín a Metod nemali vyššie cirkevné svätenie, nemohli vysvätiť svojich učeníkov za kňazov. Preto v roku 867 pápež Mikuláš I. pozval Konštantína a Metoda do Ríma. Byzantskí učitelia sa vybrali so svojimi slovenskými žiakmi do Ríma, aby ich dali vysvätiť za biskupov a kňazov. Zastavili sa pri Blatenskom jazere, kde vládol Koceľ, ktorý im zveril 50 žiakov ,aby ich naučili písať po slovensky. Počas ich cesty umrel 13. novembra 867 pápež Mikuláš I. Keď došli do Ríma, privítal ich nový pápež Hadrián II., ktorý schválil ich misionársky postup a pri bohoslužbách dovolil používať starú slovenčinu. Potom sám vysvätil Metoda za kňaza. Biskupi v Ríme vysvätili za kňazov slovenského vzdelanca Gorazda a niekoľko iných kandidátov (ako Kliment). Títo noví kňazi potom celebrovali v rímskych kostoloch po slovensky. Konštantín taktiež napísal prvú Slovanskú báseň. Proglas čo je úvod k svätému písmu.

V roku 868 Konštantín v Ríme ťažko ochorel a začal sa pripravovať na smrť. Zriekol sa funkcie vyslanca a vstúpil do gréckeho kláštora, kde prijal rehoľné meno Cyril. 14. februára Konštantín Cyril umrel. Pápež ho dal pochovať s najvyššími poctami v kostole sv. Klimenta. Metoda vymenoval za svojho legáta pre slovanské kraje a zveril mu bulu "Sláva bohu na výsostiach", ktorou úradne potvrdil slovenský jazyk ako bohoslužobný jazyk cirkvi. Koceľ však vyslal Metoda znovu do Ríma a požiadal pápeža, aby Metoda vysvätil za biskupa. Pápež vyhovel žiadosti, vysvätil Metoda a ustanovil ho za arcibiskupa. Vymenoval ho za aj za pápežského legáta pre všetky slovanské krajiny.

Neskôr boli spísané aj Moravsko- Panónske legendy skladajú sa z dvoch častí. Život svätého Konštantína a Život svätého Metoda. Život svätého Metoda napísal jeho žiak Gorazd a Život svätého Konštantína najskorej Kliment ale nie je to ničím doložené.

Šírenie kresťanstva a kultúry na Veľkej Morave
Roku 872 Svätopluk vyslal posolstvo do Ríma a žiadal o návrat arcibiskupa Metoda. Takto sa pápež Ján VIII. dozvedel o uväznení. Požiadal Karolmana, aby Metodovi umožnili činnosť v Panónii. Aby pápež odstránil predmet sporu medzi bavorskými biskupmi a Metodom, zakázal používať slovenský jazyk pri bohoslužbách, ale dovolil v ňom čítať state z Písma svätého a vyučovať ľud počas bohoslužieb. Po príchode na VM sa Metod ujal správy svojej diecézy a stal sa predstaveným nielen domácim, ale aj nemeckým kňazom, ktorí pôsobili na našom území.

Roku 880 sa arcibiskup Metod vybral do Ríma obhájiť liturgiu v domácom jazyku. Pápež v tom istom roku vydáva a posiela Svätoplukovi listinu "Industriae tuae", v ktorej Svätopluka a jeho ľud vzal pod ochranu Svätej stolice. Schválil liturgiu v jazyku Slovienov, na žiadosť Svätopluka vysvätil švábskeho mnícha Wichinga za nitrianskeho biskupa. Svätoplukovi pápež povolil v bule, aby pre seba a pre svojich veľmožov mohol dať vykonávať Božie služby v latinskom jazyku.

Roku 885 arcibiskup Metod, cítiac sa už na konci svojich síl, zvolal zhromaždenie kňazov a biskupov Slovenskej ríše a za svojho nástupcu určil Slováka Gorazda. 6.apríla Metod umrel. Na Slovensku zanechal asi 200 kňazov. Metodovu smrť využil nitriansky biskup Wiching a vybral sa do Ríma, aby tam opätovne žaloval na Metoda a ospravedlnil svoje konanie voči nemu. Nový pápež Štefan V. nielenže nepotvrdil Metodovo určenie Gorazda za svojho nástupcu, ale zakázal používať slovenský jazyk v liturgii.

Do kostolov sa zaviedla liturgia, časť Metodových žiakov odišla na Balkán kde z hlaholiky vytvorili nové písmo cyriliku, ktorú dodnes používajú pravoslávne slovanské národy. Svätoplukove vojenské výboje oslabili Veľkomoravskú ríšu. V posledných rokoch jeho života pokračovali zrážky s Frankami a začal sa už objavovať aj oveľa nebezpečnejší nepriateľ kočovní starí Maďari. Svätopluk umrel roku 894 jeho nástupcom sa stal Mojmír II. Tento stratil územie získané jeho otcom Svätoplukom, k čomu prispeli aj vnútorné spory medzi synmi starého Svätopluka. Všetky správy o Veľkomoravskej ríši a jej poslednom kráľovi zanikajú po roku 907 po bitke pri Bratislave, v ktorej zvíťazili Maďari.

Príchod Maďarov a vznik Uhorska
V roku 906 - 907 prichádzajú na územie Slovenska a dnešného Maďarska, starý Maďari z rodu Arpádovcov. Začali neustále boje Maďarov a všetkých ostatných. Na dlhší čas sa usadili do ústrania až do roku 1000. Kedy bol korunovaný Štefan I Uhorský. Ktorý oficiálne začlenil Slovenské územie do Uhorska.
Uhorské korunovačné klenoty



Matúš Čák Trenčiansky a Anjouovci
Už za posledných Arpádovcov sa moc v krajine dostáva do rúk veľmožov. Najmocnejší z nich, Matúš Čák Trenčiansky, dovského rodu až do svojej smrti roku 1321 vo svojej moci väčšinu slovenského územia. Roku 1301 ponúkol českému kráľovi z rodu Přemyslovcov Václavoci II. uhorský trón (ako protikandidát vystúpil Karol Róbert z Anjou z dynastie Anjouovcov, no je donútený prepustiť trón), no na trón nastúpi až jeho syn, Václav III. ako Ladislav V. Nedosahuje však všeobecné uznanie a na trón nastupuje bavorský vojvoda Oto III. Wittelsbach, uväznený rebelmi. Karol Róbert z Anjou má teda voľnú cestu a roku 1308/1309 zasadol na trón. Oficiálne sa stal kráľom až po korunovácii v Stoličnom Belehrade roku 1310. Proti nemu sa však začal búriť Matúš Čák, až kým ho roku 1312 Karol Róbert neporazil v bitke pri Rozhanovciach. Po porazení odbojných veľmožov začal Karol Róbert upevňovať kráľovskú moc, zaviedol pevnú menu a stále dane. Keď roku 1342 zomrel, na trón zasadol jeho syn Ludovít I., ktorý mal zaručenú aj poľskú korunu zmluvou, ktorú jeho otec uzavrel s poľským kráľom tri roky pred svojou smrťou. Za jeho vlády sa Uhorské kráľovstvo vypracovalo na pozíciu európskej veľmoci. Roku 1370 je zvolený za poľského kráľa. Po jeho smrti sa stáva kráľovnou jeho dcéra Mária. Nastáva boj o politickú moc a uhorskú korunu. Napokon je roku 1387 uznaný za kráľa jej manžel Žigmund Luxemburský.

Rôzne rody a Huňadyovci
Za vlády Žigmunda došlo opäť k oslabeniu kráľovskej moci (vnútropolitický rozvrat a vonkajšie vplyvy) Kráľ bojuje proti Turkom (r. 1396 porazený v bitke pri Mikopole) a proti , husitom evolučné hnutie našlo ohlas na Slovensku v radoch mestskej chudoby a poddaných. Svoje vojenské ťaženia proti nim, financoval najmä z ťažby drahých kovov na Slovensku.

Keď po 50 rokoch svojej vlády zomiera roku 1437 nastupuje na trón Albrecht Habsburský manžel jeho dcéry. Zomiera však už v roku 1439 a nastáva boj o trón medzi Vladislavom I. Jagelovským a synom Albrechta Ladislavom Pohrobkom (obhajcom jeho záujmov a Ján Jiskra z Brandýsa). V bitke pri Varne roku 1444 padol Vladislav a za právoplatného kráľa je uznaný mladý Ladislav (správcom krajiny zvolený Ján Huňady). Na Slovensku v tej dobe pôsobí hnutie bratríkov, šíriace myšlienky husitov, pôsobiaci na našom území od roku 1451 do roku 1467, kedy bol dobytý ich posledný tábor.

Po Ladislavovej smrti roku 1457 bol na trón roku 1458 zvolený Matej Huňady (Korvín), syn Jána Huňadyho, najbohatšieho veľmoža v Uhorsku. Ako svoj prvoradý cieľ určil potlačenie bratríckeho hnutia a ešte v roku svojej korunovácie jeho vojská porazili bratríkov pri Blatnom jazere. Ich posledný tábor bol dobytý roku 1467 vo Vel´kých Kostol´anoch. V Bratislave založil roku 1465 Universitas Istropolitana, prvú univerzitu na území Slovenska. Korvín bol zástancom umenia a vzdelania, na kráľovský dvor pozýval učencom z celej Európy a s jeho vládou je spojený aj prienik humanizmu a renesancie do Uhorska. Zomrel roku 1490, no nezanechal za sebou žiadneho legitímneho potomka, iba nemanželského syna Jána.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama